Pozor, ploštica ?
Autor: Ďurišková, Drozdíková, Kaliská
Streda, 09. máj 2007
Majú politici v kanceláriách odpočúvacie ploštice? Predseda SNS Ján Slota si jednu počas Mečiarovej vlády v straníckom sídle našiel. Dnes tvrdí, že novému koaličnému lídrovi Ficovi verí a od volieb si priestory kontrolovať nedával. Inak už postupujú ostatní politici.
Z čoho majú obavy ? Delia si moc, kontrolujú tajné služby, no pritom sa vzájomne podozrievajú z podrazov. V obave, či ich niekto neodpočúva, si zhruba polovica Ficových ministrov nechala preveriť kancelárie. Ministerka práce Viera Tomanová zašla ešte ďalej. Ako Žurnál zistil, nedávno si dala upraviť miestnosti, aby mohla bezpečnejšie komunikovať so svojimi podriadenými.
Táto vláda nie je jediná, čo takto postupuje. Priestory si kontrolovali aj Dzurindovi ministri, Vladimír Mečiar dokonca po prevzatí moci v roku 1994 nariadil všetkým členom kabinetu preveriť úrady. Opatrné sú aj stranícke centrály.
Paranoja alebo oprávnený strach ?
V normálne fungujúcom štáte by mali byť politici podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona odpočúvaní, ak sú podozriví z korupcie alebo inej nezákonnej činnosti. Je to tak aj u nás alebo sa politici vzájomne tajne sledujú, aby sa v prípade potreby mohli vydierať? Zdá sa, že oboje. Isté je, že sa pred odpočúvaním všemožne chránia. Prečo, asi vedia najlepšie sami.
Supertajné sociálne veci
Ministerke Tomanovej zrejme nestačilo, že Úrad na ochranu ústavných činiteľov jej pri prehliadke nenašiel v kancelárii žiadne odpočúvacie zariadenia. Aby zabránila ďalšiemu prípadnému úniku informácií, nechala ešte osobitne upraviť priestory nielen u seba, ale aj v kanceláriách štátnych tajomníkov a vedúceho úradu.
,,Bola uskutočnená rekonštrukcia a adaptácia priestorov pracovísk hlavných predstavených rezortu s cieľom vykonania technických obranných opatrení na zamedzenie úniku klasifikovaných informácií,“ odkázala hovorkyňa Alexandra Gogová. O čo presne ide, odmietla prezradiť.
Podľa odborníkov, ktorých oslovil Žurnál, sa takéto úpravy robia, aby sa zabránilo odpočúvaniu mobilov či iného rádiového signálu v miestnostiach. Má ísť o úpravy, ktoré z priestoru vytvoria niečo ako Faradayovu klietku, odkiaľ nevyjde von signál. Možné je zabezpečiť aj počítačovú sieť, tu však ide už o trocha iné opatrenia.
Rezort práce tvrdí, že úpravy sa týkajú všetkých druhov komunikácie. Čo presne sa však robilo, nechce povedať. Pri otázke, koľko to stálo, Gogová len uviedla, že vykonanie prehliadky a dokumentácie priestorov vyšlo na 133-tisíc korún. Cenu za celkové úpravy odborníci odhadujú na milióny, ako to však na Tomanovej úrade bolo, rezort nevysvetlil.
Takéto úpravy z hľadiska bezpečnosti nie je podľa expertov potrebné robiť na štyroch sekretariátoch ministerstva, ak už, tak stačí jedna miestnosť. Posilnená ochrana komunikácie by mala fungovať predovšetkým v silových rezortoch a na ministerstve hospodárstva či financií. Nezamestnanosť a sociálne dávky, ktoré rezort práce rieši, zatiaľ nikto nezaradil medzi tajné veci.
Nemám čo skrývať, tvrdí Čaplovič
Na porovnanie, rezorty podobné sociálnemu – ako školstvo či životné prostredie, podľa hovorcov žiadne takéto úpravy nerobia. ,,Z toho, čo poviem, nemám čo skrývať. Mám tu dzindzík ešte po predchodcovi, ktorý môžem stlačiť, aby nebolo počuť tajné informácie, ale nepoužívam ho. Čo ak sa to ešte viac zosilní namiesto rušenia?“ vysvetlil aj vicepremiér Dušan Čaplovič.
Sociálne veci sú však, zdá sa, iný prípad. Ploštice v kanceláriách totiž hľadali okrem Tomanovej aj ďalší ministri – Ľudovít Kaník či Oľga Keltošová.
,,Je to prirodzený pocit, keď sa menia garnitúry, či predchodcovia niečo nezanechali,“ komentoval Kaník. Dodal však, že on si žiadne zariadenia proti odpočúvaniu montovať nedával. ,,Po návrate do vlády v decembri 1994 sme dostali z Úradu vlády pokyn prekontrolovať priestory,“ vysvetľuje svoj dôvod Keltošová. Na ministerstve práce sa zatiaľ nikdy nič nenašlo.
Úprava klimatizácie alebo hľadanie ploštíc?
Čo viedlo Ficových ministrov ku kontrole úradov, nikto z oslovených neprezradil. Preverenie kancelárie otvorene priznal Robert Kaliňák, Štefan Harabin Ján Kubiš. ,,Priestory kancelárie ministra vnútra boli preverené, ale konkrétne informácie sú predmetom utajenia,“ odkázala Natália Hattalová z rezortu.
Kontrola takmer určite prebehla aj v kanceláriách Roberta Fica či ministra obrany Františka Kašického, tí však o tom odmietajú hovoriť. Rovnako zatĺka aj predseda Národnej rady Pavol Paška.
S preverovaním bezpečnosti priestorov na úrade vlády podľa kuloárnych informácií súviseli aj schôdze kabinetu v bratislavskom hoteli Bôrik. Tam totiž Ficovi ministri krátko po nástupe niekoľkokrát rokovali. Úrad to vtedy odôvodňoval úpravou klimatizácie vo vládnej budove. Či to nesúviselo aj s preverovaním priestorov, Ficova hovorkyňa odmietla povedať. ,,Úrad vlády sa k uvedeným otázkam nebude vyjadrovať,“ odkázala Silvia Glendová.
Podľa vysokopostaveného koaličného politika, ktorý si neželá byť menovaný, kontroly aj tak nemajú zmysel. ,,Jeden deň si to dáte vyčistiť. Stačí však, aby sa na druhý deň pokazil, napríklad, počítač a musíte zavolať technika. Ako viete, že niekde nenasadil opäť plošticu?“
Súboj techniky
Kontroly pre ministrov aj parlament robí Úrad na ochranu ústavných činiteľov na základe vládneho uznesenia. Podľa riaditeľa Juraja Hreža to robia vtedy, ak o to niekto z ministrov požiada. ,,Asi tak 50 na 50,“ odpovedal na otázku, koľkým členom súčasnej vlády hľadali v úradoch ploštice. ,,Nemáme vedomosť, že by sa niekedy niečo našlo, je to skôr preventívna akcia zameraná na čistotu kancelárie,“ komentoval výsledky.
Previerky proti odposluchom sa robia aj pri autách, ak sú v inom servise než úradnom. Úrad má na starosti aj montovanie rušičiek, ak sa pripravuje nejaké utajené zasadanie. Do akej miery však skutočne fungujú, Hrežo povedať nechcel. ,,Konkrétne kroky závisia od toho, aký je použitý odpočúvací prostriedok. Otázku kvality ťažko posúdiť, ale nerád by som to bližšie komentoval,“ povedal. Podľa viacerých odborníkov tu ide o súboj techniky – či je dokonalejšia rušička, alebo ploštica.
Skúsenosti s hľadaním ploštíc má bývalý šéf SMK a podpredseda parlamentu Béla Bugár, ktorý si v minulosti sám kontroloval kanceláriu v Národnej rade. ,,Mal som požičaný prístroj, ktorý som chcel vyskúšať, ale to je len taká hračka. Skôr ma zaujímalo, čo to je,“ tvrdí. Podľa neho prístroj reagoval aj na rozhlas po drôte.
Rokovania v podzemí
O odpočúvaní vie svoje predseda SNS Ján Slota. Ten si za Mečiarovej vlády ako koaličný partner a šéf parlamentného výboru na kontrolu tajných služieb našiel medzi nábytkom v straníckej kancelárii odpočúvacie zariadenie. Hoci nemalo funkčný energetický zdroj, už vtedy zlé koaličné vzťahy to ešte zhoršilo. ,,Je smutné, keď koaliční partneri narušujú súkromie,“ komentuje Slota kauzu aj po odstupe času.
Kanceláriu si odvtedy dal premerať niekoľkokrát, tvrdí však, že od posledných volieb nie. ,,So Smerom a jeho predsedom mám korektné až priateľské vzťahy a som presvedčený, že našu stranu nedal monitorovať,“ povedal Slota.
Kroky proti odpočúvaniu v SMK? Zbytočnosť. Dlhoročná Bugárova, dnes Csákyho strana sa poistila už pri výbere rokovacej miestnosti. Umiestnená je totiž pod úrovňou ulice, a teda je bez signálu. Hoci to nezaručuje stopercentnú ochranu pred odpočúvaním, strana tvrdí, že sa inak nechráni.
Podľa Bugára je totiž aj bez odpočúvania len otázkou času, kedy sa tajná informácia z rokovania dostane von – najčastejšie ju vynesie niekto z prítomných. Ako sa podľa neho najľahšie utajujú stretnutia a rozhovory? „Napríklad tak, že nikto nebude vedieť vopred o mieste rokovania,“ dodal. O preverení straníckych priestorov neuvažuje ani nový predseda strany Pál Csáky. Kancelárie sa podľa hovorcu Martina Krajčoviča nikdy nepreverovali ani v KDH.
Dôverčivý je podľa vlastných slov aj podpredseda HZDS Viliam Veteška, ktorý sa rozhodol súperiť o miesto šéfa s Vladimírom Mečiarom. Hoci to u Mečiarových verných vzbudilo nevôľu, Veteška tvrdí, že sledovania sa neobáva. ,,Nemám dôvod podozrievať vlastných,“ myslí si.
Opatrná je SDKÚ. Ako sa chráni, neprezrádza. ,,Bezpečnostné opatrenia sú našou internou záležitosťou, a preto z pochopiteľných dôvodov o nich nehovoríme,“ odkázal hovorca Martin Maťko.
Hystéria okolo odpočúvania na Slovensku pretrváva už niekoľko rokov. Podporujú ju najmä početné škandály s nelegálnymi nahrávkami rozhovorov. Napríklad kauza rozhovoru bývalého Dzurindovho koaličného partnera Pavla Ruska s novinárom alebo prípad ploštice v stenách generálneho konzulátu Maďarska v Košiciach.
Hoci niektoré riešila polícia, jednoznačne vyriešená nebola ani jedna kauza. Na sledovanie v minulosti viackrát poukazovali aj samotní politici – napríklad Veteška, Slota či Bugár, ktorý podozrieval SIS, že zbierala informácie na diskreditáciu SMK.
,,V spoločnosti vládne nedôvera, čomu pomohli práve spomínané kauzy. Náprava potrvá roky,“ uzatvára analytik Samson.
Odpočúvanie okrem tajných služieb využívajú dnes najmä podnikatelia a finančné skupiny. Proti odpočúvaniu sa zabezpečujú aj okná. Robí sa to väčšinou generátormi šumenia. Prístroj sa ukladá medzi okenné tabule, čím ruší odpočúvanie. Človek v miestnosti počuje šumenie. Ploštice, ktoré fungujú na rádiové vlny, nie je problematické nájsť a ani ich rušiť.
Zložitejšie je to s pevne ukotvenými plošticami – napojenými na kábel. Tie sa ukladajú do stien, môžu byť skryté pod elektrickou zásuvkou. Práve také sa podľa našich informácií našli pred dvoma rokmi na maďarskom konzuláte v Košiciach – prítomnosť ploštíc však vtedy SIS aj konzulát popreli.
Ochrana pred odpočúvaním môže byť podľa odborníkov zbytočná. Dôvodom je rýchlo napredujúca technika, ktorá možno už o pol roka dokáže prekonať dnešné obranné prekážky. Navyše, aj tak sú súčasné prístroje prikrátke na jednoduché nahrávanie, ktoré nedokážu zachytiť.
Ak si teda na stretnutí bude niekto z rokujúcich nahrávať na diktafón ukrytý vo vrecku, nepomôžu žiadne opatrenia. Hoci – podľa posledných informácií výrobcovia už pracujú na prístroji, ktorý dokáže zachytiť a prerušiť aj nahrávanie na magnetofón.
Detektor mobilnej komunikácie DMC007
Detektor mobilnej komunikácie DMC007 je určený pre selektívne zistenie činnosti GSM telefónnych prístrojov v pásmach 900 a 1800MHz.
DMC007 plne rešpektuje špecifikáciu GSM komunikácie ETSI a je schopné registrovať činnosť mobilných telefónov i v externých podmienkach v blízkosti základňových GSM staníc, kde je výkon mobilných telefónov automaticky znížený na minimálnu úroveň. V týchto podmienkach môže vyžarovaný výkon telefónu klesnúť i pod 1mW, pričom výkon základňovej stanice je typicky viac ako 100W.
Zariadenie je odolné proti lokálnym TV a FM vysielačom a FM rádiostaniciam. DMC007 je najviac schopné detegovať a zapracovať i analógové signály bežne používaných a rozšíriteľných komunikačných zariadení ako sú napr. mobilné telefóny NMT 450 a vreckových rádiostaníc pracujúcich v pásme 20 až 600MHz. Až 128 detektorov môže byť zapojené do systému s kontrolnou jednotkou DMCC007.
Umožňuje účinne potlačiť falošné poplachy vzniknuté komunikáciou vlastnej rádiovej sieti objektu.
Veľký brat ťa počuje
Toto je skutočný príbeh. Napísal som ho tak, ako mi ho vyrozprával jeden môj známy, pomenil som len mená hlavných aktérov.
Firma s bohatou tradíciou, známa doma i vo svete. Tu pracuje v oddelení konštrukcie Zoltán a Dušan, priatelia ešte z vysokej. Priestranná kancelária, dva rysovacie stojany, dva stoly, dva počítače, chladnička, Aqua Pro, zopár kvetov v črepníkoch a jeden telefón, pevná linka.
Ich šéf, bývalý stranicky funkcionár, nevychádzal dobre ani s jedným z nich, ale predsa len viac sedel na Zolovi.
Zolo bol vášnivý rybár, každoročne poctivo platil za rybárske povolenie, akurát že nikdy nič súce neulovil. Napríklad pred Štedrým dňom stále obchádza pouličných predajcov kaprov, nakúpi niekoľko riadnych mackov, a potom ich porozdáva známym ako svoj úlovok. A spokojní sú všetci, no hlavne Zolo.
Horšie to bolo v robote, lebo Zolo dokázal o rybačke hovoriť nonstop v jednom kuse od rána až do konca šichty. Dušan, ktorý nemal k jeho vášni nijaký vzťah, si za tie roky vypestoval špeciálny obranný systém - navonok sa tvári, že s obdivom počúva Zolove rybárske historky, ale v skutočnosti premýšľa o niečom celkom inom.
Ani ten osudný piatok ničím nevybočoval zo zabehaného stereotypu. Po rannej káve sa dali do práce a Zolo spustil, aký senzačný víkend ho čaká.
Ci beka -to bolo jeho obľúbené slovné spojenie - dnes ideme s partiou na Ružín, budeme tam dva dni, pečené ryby, halászlé, dobré vínko, budú tam aj nejaké baby, ak chceš, môžeš sa pridať. Dušan zdvorilo odmietol, na víkend už mal oveľa lepší program - bol pozvaný k rodičom jeho nastávajúcej.
Zolo ešte pokračoval v maľovaní krásneho víkendu, bolo vidno, že sa naň veľmi teší.
Vtom zazvonil telefón. Pevná linka prevažne slúžila na príjem hovorov z mesta, obidvaja mali služobné mobily. Zolo okamžite skočil k telefónu, určite ho volá niekto, aby ešte doladili nejaké drobnosti na víkend. Ale podľa výrazu Zolovej tváre Dušan videl, že to nie je o víkende.
Tu je prepis hovoru, vlastne len toho, čo odpovedal Zolo do mikrofónu.
- Haló?
- Á, zdravím, šéfe, čože takto, zase si stratil mobil?
- Ale, celkom to ujde, po práci sa chystám s priateľmi na Ružín, bude zábava, nepridáš sa?
Potom bolo asi päť minút ticho.
- Čože? To nemyslíš vážne! Ti hovorím, že už mám na víkend program, všetko je už nachystané.
Veď ten projekt mám v zásuvke už vyše mesiaca a nikomu nechýbal!
- Jasné, ale prečo si mi nedal vedieť skôr?
- Počuj, šéfe, ja to do pondelka fakt nestihnem.
Potom bolo zase asi päť minút ticho. Zolo očervenel, praštil slúchadlom do vidlice a spustil:
"Ci beka, počul si, čo ten starý k***t vymyslel? Hajzel jeden boľševický, musel sa dozvedieť, že idem na Ružín, a naschvál mi dal ten projekt urobiť."
Ešte dlho takto nadával, potom prišla šéfova sekretárka, že má ísť k starému.
Keď sa po polhodine vrátil, Dušan videl, že je zle. Bol bledý ako stena, ostal stáť vo dverách a kývol mu rukou, aby prišiel za ním von na chodbu. Dušan vyšiel a Zolo ho hneď zaviedol na WC. Pootváral všetky kabínky, a keď sa uistil, že sú sami, pustil vodu v oboch umývadlách. Presne ako v amerických filmoch. A potom mu pošepol: "Dušan, máme v kancelárii ploštice. Starý počul, ako som naňho nadával. Povedal mi, že som porušil etický kódex a aby som zvážil svoje ďalšie pôsobenie vo firme."
Teraz zbledol aj Dušan. V priebeho niekoľkých sekúnd mu prebleslo hlavou, koľko ráz sa on ne nepekne vyjadril o šéfovi, koľkokrát znevážil jeho funkciu, že nebyť starých známostí, tak tu nešéfuje a podobne.
Dohodli sa, že tie ploštice musia nájsť za každú cenu. Prehľadali azda každý centimeter kancelárie, lozili po štyroch, nakukli pod neónky, odtiahli chladničku, poprezerali črepníky, a nikde nič.
Unavene si sadli za stôl a z ich nešťastných tvárí sa dalo vyčítať akurát zúfalstvo a strach.
Ako tak mlčky sedeli za stolom, Dušan sa mimovoľne pozrel na telefón a takmer ho trafil šľak. Slúchadlo nebolo vo vidlici, ale trošku bokom. Tak sa teda veci majú! Ukázal prstom na telefón a svitlo aj Zolovi. Presne tak. Trepol slúchadlom po telefóne, to nezapadlo do vidlice a starý, keďže po rozhovore so Zolom nepoložil slúchadlo hneď, si mohol celkom pohodlne vypočuť "poklony" na svoju adresu.
O necelý mesiac prevzali firmu Američania, urobili niekoľko personálnych zmien, "starému" ponúkli predčasný odchod do dôchodku a šéfom oddelenia sa stal Dušan.
Zolo sa naďalej venuje svojej vášni, ale k telefónom má svätú úctu. Po skončení hovoru slúchadlo jemne, jemnulinko položí do vidlice a ešte sa presvedčí, či dobre zapadlo.
Ivan Riass, štvrtok 3. novembra 2005
Ploštice v posteli
Keď mladá mamička zo Sídliska nad jazerom zistila, že sú jej deti čoraz viac doštípané nejakým hmyzom, rozhodla sa zistiť, o čo ide. Parazita cicajúceho iba v noci si vystriehla a vo fľaštičke doniesla na Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Záver odborníkov znel, že sú to ploštice. Podobných prípadov je čoraz viac a čo je zarážajúce, zďaleka nejde iba o problémy sociálne slabších vrstiev s nízkym hygienickým štandardom.
"Prvý takýto prípad sa objavil minulý rok a postupne pribúdali ďalšie. Za rok sme ich zaznamenali asi tridsať, pričom v tomto období nás navštívi do mesiaca aj 5-6 ľudí s plošticami. Ide o ploštice posteľné, ktoré dokážu ľuďom značne znepríjemniť život," hovorí Doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD. z Ústavu parazitológie, chorôb rýb, včiel a zveri Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (na snímke).
V rámci Košíc sa už vyskytli ploštice vo všetkých mestských častiach. Priniesli ich ľudia z najstarších sídlisk, ako sú Podhradová, Sever a Terasa, ale aj novších, ako Furča a Ťahanovce. Čo je pre parazitológov prekvapujúce, najviac prípadov bolo práve z Ťahanoviec. Posledný sa však v týchto dňoch objavil na Jazere, kde ploštice útočili v domácnosti najmä na malé deti. Boli doštípané na celom tele a už sa u nich objavila alergická reakcia na štípance.
"Ploštice môžu zamoriť tak rodinné domy, ako i panelákové byty. Šíria sa aj do domovov, ktorých obyvatelia majú vysoký hygienický štandard. Stávajú sa pritom problémom takého významu, akým je zamorenie domácností rusom domovým, ktorý naopak začína v Košiciach ustupovať," poznamenáva docentka Košičová.
O prítomnosti ploštíc v byte svedčí typický štipľavý zápach a drobné hrdzavo-hnedé škvrnky na posteli a nábytku. Ide o výkaly, ktoré vyzerajú ako rozsypané korenie v tvare prepolenej šošovičky.
Ploštice pritom na človeku neparazitujú trvalo ako napríklad vši. Počas dňa sú schované na rôznych miestach v škárach, puklinách, posteľných matracoch či v nábytku alebo za ním, a nacicať sa vyliezajú až v noci. Najradšej štípu na mieste s tenkou kožou, hlavne na nohách a bruchu, ale doštípané môže byť naozaj celé telo. Akonáhle vstaneme a zasvietime, rýchlo ujdú. Takže ako môžno objaviť? Jediné čo ostáva, je si ich vystriehnuť...
Proti plošticiam nestačí bojovať individuálne
Ploštica v našich podmienkach neprenáša žiadne závažné ochorenia, ale jej štípance sú veľmi nepríjemné a u alergikov dochádza k veľkému opuchu. Po rozoškrabaní kože sa môžu ľahko do ranky zaniesť baktérie a vírusy.
Parazit je tmavohnedej farby a dosahuje veľkosť asi štyri milimetre, po nacicaní o niečo viac. Pre plošticu posteľnú je typické sploštené telo, vzdialene pripomína väčšiu bzdochu. Samička nakladie za život asi 200 vajíčok a za ideálnych podmienok rastie počet ploštíc geometrickým radom. Vývojový cyklus od vajíčka po dospelého jedinca trvá asi štyridsať dní, ale všetko závisí od dostatku potravy. Ak chýba hostiteľ, ploštice dokážu dlho hladovať zo štrnástich mesiacov svojho života sa môžu celých dvanásť postiť. Ak odídete na niekoľko mesiacov z domu, parazit si na vás počká.
"Nepomôže výber plávajúcej podlahy namiesto koberca. Ploštice sa môžu ???zahniezdiť' v posteli, za nábytkom či priamo v ňom. Domov si ich môžeme priniesť spolu so starším nábytkom či krásnou starožitnosťou. Pred niekoľkými rokmi sa stal prípad, keď sa našli ploštice v starožitných hodinách. Objavil ich hodinár, ku ktorému ich majitelia odniesli ako nefunkčné nešli však iba preto, že boli plné ploštíc... Tiež sa stalo, že si domov doniesli ploštice zdravotníci spolu s vyradenými starými dekami," spomína MVDr. Kočišová.
Podľa nej sa neoplatí o probléme mlčať a riešiť ho vlastnými silami. Hanba v tomto prípade nie je namieste. O situácii je nutné informovať správcu bytov a žiadať o postrek celej stúpačky. Firmy poskytujúce takzvané DDD-služby pritom v prípade ploštíc realizujú takzvaný bariérový postrek, keď sa insekticídy striekajú na miesta potenciálneho výskytu parazitov. Postrekom však starosti nekončia. Vhodné je následne vyprášiť a vystriekať matrace a keďže sa ploštičie vajíčka nezničia bežným praním, posteľnú bielizeň vyprať a vyvariť alebo prežehliť pri vysokej teplote naparovaciou žehličkou.
Podľa Daniela Repku z firmy Deratex-eko je problém ploštíc v lete oveľa vypuklejší ako v zime. V posledných dvoch mesiacoch ich v tejto súvislosti na pomoc volali ľudia z košického sídliska KVP, Furča a Nad jazerom.
"Častejšie zasahujeme v sociálne slabších domácnostiach, ale ploštice sa vyskytujú aj v tých lepších. V tejto súvislosti môžem predovšetkým doporučiť to, aby ľudia každý kus staršieho nábytku zo starožitností, bazáru či výpredaja poriadne skontrolovali. Predídu tým nielen zavlečeniu ploštíc, ale i iného nepríjemného hmyzu, ako napríklad švábov," poznamenal.
Policajti sa bránia nahrávkam
Právnici hovoria, že policajti v službe sú verejní činitelia. Nahrávať si ich v službe nie je protiprávne. Môže ísť o snahu zastrašiť ľudí, aby sa na nich nesťažovali.
BRATISLAVA. Nahrávať si policajta v službe nie je podľa právnikov trestné. Nesúhlasia preto s levickými policajtmi, ktorí chcú za takúto nahrávku potrestať 45-ročného muža z Tekovských Lužian.
Muž koncom januára telefonoval s policajtom dopravného inšpektorátu z Levíc a hovoril s ním o dopravnej nehode, ktorú spôsobil. Hrozilo mu za ňu trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví. Rozhovor si nahral a neskôr poslal aj so sťažnosťou na inšpekciu ministerstva vnútra. Mal pocit, že policajt porušil svoje povinnosti a maril vyšetrovanie.
„Sťažnosť bola prešetrená ako neopodstatnená,“ povedala nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. Nahrávka podľa nej dokazovala, že policajt sa správal veľmi ústretovo a konal maximálne rýchlo.
Levickí policajti sa rozhodli svojho kolegu brániť a muža obvinili z porušovania dôvernosti ústneho prejavu a z ohovárania. Hrozia mu za to dva roky. Čuháková podrobnejšie informácie neposkytla.
Policajné prezídium je vo svojich vyjadreniach takisto zdržanlivé. Hovorca Martin Korch povedal, že polícia vykonáva vyšetrovanie v súlade s Trestným poriadkom a dohľad nad zákonnosťou vykonáva prokuratúra. „Preto nám neprináleží akýmkoľvek spôsobom to hodnotiť.“ Stanovisko prokuratúry sa SME nepodarilo získať.
Trestná právnička Lucia Gazareková hovorí, že pred nezávislým súdom takéto obvinenie nemôže obstáť. „Paragraf o porušovaní dôvernosti má slúžiť na ochranu práv bežných občanov. Policajt je verejným činiteľom.“
Myslí si, že policajt musí strpieť takéto nahrávky, najmä ak občan mohol mať pochybnosti o jeho konaní.
„Na základe dostupných informácií považujem postup polície za veľký omyl a nepochopenie vzťahu občana a štátu,“ povedal Pavol Žilinčík z Centra pre práva občanov Via Iuris. „Bežného občana môže takýto postup odradiť od kontroly moci. Môže vyslať signál, že moc znamená nedotknuteľnosť, a to je veľké riziko.“ Verí, že trestné stíhanie sa skončí tak rýchlo a s takou publicitou, aby tento prípad neodradil občanov od zabezpečovania si dostatočných dôkazov, ak majú podozrenie na nezákonné konanie štátnych orgánov.
Paragraf o porušení dôvernosti má pritom slúžiť len na ochranu práv a slobôd bežných občanov. Policajt v službe je verejným činiteľom, a preto musí nahrávanie strpieť.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že považovať za porušenie dôvernosti telefonát verejného činiteľa a občana, ktorý skončí u nadriadeného, právne neobstojí. Za porušenie dôvernosti nebol na Slovensku zatiaľ nikto odsúdený, na jeho zrušenie nedostalo ministerstvo zatiaľ žiaden podnet.
Paragraf o porušovaní dôvernosti presadil do nového trestného zákona v máji 2005 poslanec SDKÚ Roman Vavrík. Exminister Daniel Lipšic z KDH sa ho v októbri potom pokúsil novelou zo zákona odstrániť. Vďaka nezávislému poslancovi Miroslavovi Abelovskému neuspel. Lipšica vtedy okrem kresťanských demokratov nepodporil žiaden poslanecký klub.
Lipšic argumentoval, že s paragrafom sa spája riziko širokej interpretácie. Teraz sa to podľa neho potvrdilo.
Stĺpček Mariána Leška
Veľký a väčší
Politici neznášajú, ak sa ich neverejne prednesené slová dostanú na verejnosť. Aby si každý dobre rozmyslel,
či mu stojí za to, aby ich vyjadrenie alebo „iný prejav osobnej povahy“ zaznamenal a sprostredkoval, poslanci pred dvoma rokmi strčili do trestného zákona paragraf 377. Ten za „porušenie dôvernosti“ dáva dvojročný trest.
Teraz si policajti povedali, že ak paragraf chráni verejných činiteľov, tak chráni aj ich. Vodiča, ktorý si po nehode nahral rozhovor s policajtom a záznam poslal ministerstvu vnútra, trestne stíhajú. Ministerstvo spravodlivosti, právnici, prokuratúra, a ak nie ona, tak súd, policajtom povedia, že je to nezmysel, lebo nešlo o „prejav osobnej povahy“.
Lenže ak politik neverejne povie niečo, čo vypovedá o tom, ako si plní povinnosti verejného činiteľa, tak to rovnako nie je prejav osobnej povahy. Trestné stíhanie vodiča je veľký nezmysel. Oveľa väčším je paragraf 377 v trestnom zákone.
Ústavný súd podobný prípad riešil
V prospech obvineného hovorí aj rozhodnutie Ústavného súdu. Pred siedmimi rokmi rozhodol, že verejní činitelia si musia byť vedomí, že budú vystavení pozornosti verejnosti. „Budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.“ Súd takto rozhodol v súvislosti so zásahom policajtov v Prešove, keď zakázali aktivistom fotografovať ich policajnú akciu, počas ktorej im zakázali zberať podpisy pod petíciu.
(vev)
20. 7. 2007 | Sutková
Muža nebudú stíhať za zverejnenie nahrávky s policajtom
Nitra 30. júla (ČTK) - Prokuratúra zastavila trestné stíhanie voči mužovi, ktorý si nahral rozhovor s policajtom o riešení dopravnej nehody a nahrávku spolu so sťažnosťou následne poslal na ministerstvo vnútra. Polícia 45-ročného Zoltána Zsidóa z Tekovských Lužian obvinila z porušovania dôvernosti ústneho prejavu, podľa prokuratúry ho však za takýto trestný čin stíhať nemožno. ČTK to dnes povedal hovorca nitrianskej prokuratúry Jaroslav Maček.
"Prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a zrušil začatie trestného stíhania. Určite ho nemožno stíhať za porušenie dôvernosti ústneho prejavu," povedal ČTK v telefonickom rozhovore Maček.
Zsidó začiatkom januára údajne spôsobil dopravnú nehodu. Koncom toho istého mesiaca si potom nahral telefonát s policajtom levického dopravného inšpektorátu, od ktorého chcel informácie o vyšetrovaní nehody. Nahrávku na CD následne poslal ministerstvu vnútra s podnetom na prešetrenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenie vyšetrovania. Zsidó tvrdil, že policajt sa k nemu správal arogantne. Sťažnosť však polícia zamietla ako neopodstatnenú a muža obvinila z porušovania dôvernosti ústneho prejavu. V prípade preukázania viny by mu za to hrozilo väzenie do dvoch rokov.
Napriek zastaveniu trestného stíhania voči mužovi však zatiaľ nie je jasné, či možno zverejniť nahrávku rozhovoru s policajtom. Prokuratúra totiž podľa Mačeka nariadila, aby polícia prípad bez obvinenia voči konkrétnej osobe ďalej vyšetrovala - teda napríklad vypočula svedkov či zdokumentovala nahrávky. "Potom sa zváži, či sa v tom bude pokračovať, alebo sa to zastaví," dodal.
Tresty za zverejnenie rozhovoru bez vedomia druhej strany zaviedol od minulého roka nový Trestný zákon. Pred dvoma rokmi vyvolal pripravovaný sporný paragraf kritiku od novinárov, ktorým nová legislatíva obmedzuje možnosť používať napríklad skryté kamery alebo tajné záznamy. Podľa ministerstva spravodlivosti však nahrávanie úradného rozhovoru a zaslanie jeho záznamu nadriadenému vo všeobecnosti nemožno považovať za prečin porušovania dôvernosti neverejného prejavu, keďže nejde o súkromný rozhovor.
kbp boa
30. 7. 2007 11:31:58 | Copyright © ČTK 2007
Nahrávka policajta bola v poriadku
Prokurátor zastavil trestné stíhanie Zoltána,ktorý si nahral rozhovor s policajtom. Polícia podľa neho nemala dôvod muža obviniť.
BRATISLAVA. Levickí policajti nepostupovali správne, keď sa rozhodli obviniť 45-ročného Zoltána z Tekovských Lužian za to, že si nahral rozhovor s ich kolegom. Prokurátor ich rozhodnutie zrušil, čo potvrdil hovorca nitrianskej prokuratúry Jaroslav Maček. Za porušenie dôvernosti ústneho prejavu hrozilo mužovi dvojročné väzenie.
Policajti zatiaľ rozhodnutie prokurátora nechcú komentovať. Oficiálne sa o ňom ešte nedozvedeli. Len z médií sa o ňom dopočul aj Zoltán. Hovorí, že policajta dopravného inšpektorátu si nahrával len preto, aby sa mohol brániť pred jeho nadriadenými.
Nepáčil sa mu totiž spôsob, ako vyšetruje dopravnú nehodu, ktorej bol účastníkom. Na policajta preto napísal sťažnosť a nahrávku pridal ako dôkaz. Okrem nej jeho pochybnosti dokazujú aj iné materiály. „Možno ma obvinením chceli zastrašiť, ale mňa mrzí hlavne to, že moja sťažnosť vlastne nikoho nezaujíma,“ povedal.
O postupe policajtov pochybovali viacerí právnici. Policajt v službe je totiž verejný činiteľ, a preto musí nahrávanie strpieť. Pavol Žilinčík z Centra pre práva občanov Via Iuris verí, že rozhodnutie prokuratúry bude podnetom na to, aby sa aj „tie články polície, ktoré rozhodujú o vznesení obvinenia, oboznámili s tým, že existuje ústava, na ktorú môže uletená interpretácia zákona naraziť“.
Myslí si, že potom bude takýchto „úletov“ menej.
31. 7. 2007 | Veronika Šutková
Veľký brat ťa pozoruje. A malí bratia tiež.AUTOR: Patrik Garaj
ZVEREJNENÉ: 30.januára 2007
Výraz „Veľký brat“ u niekoho evokuje myšlienku na kontajnerovú reality šou, iní si spomenú na román 1984 od Georga Orwella. Hoci v oboch prípadoch ide o motív všadeprítomného oka pozorujúceho osoby uväznené v jeho zornom poli, príbeh z roku 1984 je predsa len zaujímavejší. Orwellova pochmúrna vízia je podnetná tým, že poukazuje na úzke previazanie politickej moci a informačných technológií. Moc tu totiž vzniká tak, že paralyzuje spoločenské komunikačné kanály a usmerňuje tok informácií vo svoj prospech. Nejde tu však o princíp Hitlerovho rádia či jeho ozvučených námestí, ktorými šíril svoje prejavy. Orwellov Veľký brat je schopný informácie nielen vysielať, ale aj zbierať, triediť a vyhodnocovať. To je základný kameň ním tvoreného totalitného systému.
Slobodné demokratické spoločnosti sú charakteristické tým, že sa vzdávajú politickej kontroly nad pohybom informácií. To však ešte neznamená, že v nich neexistujú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú zberom a analýzou osobných údajov, získavaných pomocou médií a informačných technológií. Ide predovšetkým o políciu a tajnú informačnú službu, do arzenálu ktorých patria odpočúvacie zariadenia, kamerové systémy a iné prostriedky na monitoring vybraných osôb. Patria sem však aj zdanlivo nenápadné subjekty ako banky či poisťovne, ktoré disponujú veľkým množstvom osobných údajov. Na to, aby tieto inštitúcie svoje právomoci nemohli zneužívať, vytvára spoločnosť orgány kontroly, ktoré dohliadajú na legálnosť zaobchádzania s nadobudnutými informáciami.
Napriek tomu, že orwellovský obraz politickej totality a princípy moderných západných spoločností predstavujú absolútne protiklady, niečo ich napriek tomu spája. Je to predstava bežného človeka-občana, ako potenciálnej obete zneužitia osobných údajov. Zatiaľ čo u Orwella totalitný režim z porušovania osobných slobôd žije, demokratické zriadenia sa naopak snažia človeka pred informačnými zločinmi ochrániť. To však nič nemení na fakte, že aj v slobodných spoločnostiach stále prevláda predstava, podľa ktorej proti sebe stoja silná inštitúcia ovládajúca infokomunikačné kanály a bezbranný jedinec, ktorý sa musí neustále obávať o svoju informačnú bezpečnosť.
Je zaujímavé pozorovať, akú zmenu do tohto scenára prináša internet. Pri pohľade do útrob dnešného webu sa v prvom rade ukazuje, že ľudia vôbec nemajú ostych ukázať svetu svoju tvár a dobrovoľne zverejňujú mnohé údaje o sebe. Osobné profily členov internetových komunít ako MySpace, StudiVZ, Xing – alebo aby sme stále nechodili len za hranice, tak aj slovenskej stránky Mojiznami.sk – sú na prasknutie naplnené osobnými dátami. U niektorých používateľov to vyzerá priam na nutkanie, prezradiť o sebe čo najviac. Všetci takíto jedinci sa úplne dobrovoľne vzdávajú práva na ochranu súkromia. Nikto ich preto nemusí žiadať o povolenie na to, aby si na základe získaných dát urobil napríklad výhodný marketingový prieskum.
Druhý významný posun, ktorý internet umožňuje, spočíva v tom, že dnes už kombinácia moci a používania technológii nie je vyhradená pre vládnúcu garnitúru či štátne inštitúcie. Posun nastal v tom, že vlastnenie a nasadzovanie zariadení na spracovávanie dát nie je výsadou úradov a korporácií. Komunikačná technika, ktorá je schopná prijímať, vytvárať, vysielať a neobmedzene šíriť informácie sa stáva pre každého človeka úplnou samozrejmosťou. Pomocou multifunkčného mobilného telefónu má dnes každý možnosť zaznamenávať a šíriť audiovizuálne dáta. Ich umiestnením na web sa tieto informácie okamžite stávajú prístupnými pre celú internetovú populáciu a tým si získavajú moc a vážnosť.
Rozšírenie a dostupnosť komunikačných prostriedkov zásadne mení pozíciu „Veľkého brata“. Už totiž nie len on môže sledovať skupiny osôb, ale aj všetci títo jedinci môžu pozorovať jeho. A navyše sa môžu navzájom o tom informovať. O tom ako sa politická moc stáva hračkou v rukách internetových surferov, svedčia najmä obľúbené videoservery. Pre príklad si stačí zájsť na YouTube a vyhľadať videosekvencie, na ktorých Vladimír Mečiar napáda novinára, opitý Ján Slota rozširuje xenofóbne hlášky a minister Jahnátek sa blýska svojou skvelou angličtinou. Iste, tu (zatiaľ) nejde o amatérske videá, ale o materiály, ktoré pôvodne vyrobili oficiálne médiá. Avšak bez aktivity používateľov internetu by sa tieto obrazy z kolektívnej pamäte rýchlo vytratili. Teraz sú k dispozícii na nekonečné prezeranie. A pracujú na imidži oných politikov.
Aktívna kontrola reprezentantov štátu a iných „mocných“ zdola – čiže prostredníctvom osobných mobilov, kamier a iných zariadení nie je utópia, ale realita. Ďalším dobrým príkladom je kariéra jedného z niekdajších hlavných „Veľkých bratov“ – polície. Zatiaľ čo v minulosti sliedivé oko policajnej hliadky vzbudzovalo strach, dnes sa príslušníci zboru pri výkone služby sami musia mať na pozore pred objektívmi mobilov a kamier. Nedá sa nič robiť – z voyeuristického sliedenia a monitorovania sa stala ľudová zábava, ktorej sa nevyhnú ani tí, ktorí sami majú špehovanie v náplni práce. Takže pozor: Malí bratia vás pozorujú!
Vydierači zničili policajné ploštice
Polícii nevyšiel tajný plán na chytenie vydieračov jedného z bratislavských podnikov. Akciu totiž podozrivým niekto vyzradil, polícia podozrieva samotného majiteľa podniku.
Stalo sa to koncom júna, keď výpalníci vtrhli do podniku a policajtom zničili odpočúvaciu techniku za takmer dvestotisíc korún. Tá mala slúžiť na usvedčenie vydieračov pri čine. Po zničení techniky však podozriví čelia iba obvineniu z prečinu poškodzovania cudzej veci a nie z vydierania.
Vydieraný majiteľ bratislavského podniku sa na políciu obrátil začiatkom leta. Tvrdil, že mesačne platil výpalné zhruba 7-tisíc korún. Policajti s jeho súhlasom namontovali do podniku odpočúvacie zariadenia a minikamery. “Ploštice” si bežný návštevník nevšimol. Koncom júna večer prišla trojica podozrivých 22-ročných Bratislavčanov do podniku a začala vytrhávať káble. Napriek tomu, že jeden z nich po čase prišiel na to, že ide o veci, aké používa polícia alebo tajná služba, v ničení pokračovali. Mnohé z vecí, ako videowalkmann, digitálny videorekordér si potom odniesli domov. Časť techniky však zahodili do Dunaja. Policajti tak prišli o dôkazy.
Polícia tvrdí, že pri vyšetrovaní, kto akciu prezradil, preverovala viacero verzií. “Aj tú, že došlo k úniku informácií z radov polície. To sa však nepotvrdilo. Podľa zistených skutočností informácie o zariadení získali páchatelia od majiteľa podniku,” vysvetlila Marta Bujňáková z Policajného prezídia. Majiteľ však pred vyšetrovateľom tvrdil, že podozriví išli naisto a začali ničiť techniku a vytrhávať káble.
Zdroj: PRAVDA, mm - 13.07.2006 09:26 - http://spravy.pravda.sk/vydieraci-znicili-policajne-plostice-d8d-/sk_ckronika.asp?c=A060713_092608_sk_ckronika_p02
GSM rušičky: Ohrozia komunikáciu ?
Pre bežného človeka dnes nie je problémom dostať sa k rušičkám mobilného signálu. Dopyt stúpa závratným tempom. Aké sú následky? Je ich použitie legálne ? Viac...
mienky podľa Zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom.
